FK Agropo Zvončín

Po jeden a pol ročnej pauze s touto rubrikou prinášame opäť rozhovor s jednou zo stálic zvončanského mužstva. Posvietili sme si tentokrát na nedávno 31 ročného štítového záložníka Bohuša Vandáka. Predtým ako prišiel do Zvončína, kde futbalovo pôsobí už nejaký ten piatok, okúsil futbalový chlebík v kluboch FK Lokomotíva Trnava, TJ Vinohradník Suchá nad Parnou a v rodnej obci za klub TJ Sokol Dolné Orešany. Tento urastený 191 cm vysoký a 82 kg vážiaci defenzívny štít si v tejto sezóne zahral dovedna v 13 zápasoch, z ktorých si odniesol bilanciu 1 gól, 1 asistencia a 5 žltých kariet. V krátkom rozhovore sme ho vyspovedali o tom ako sa mu zapracováva do zostavy po vážnom zranení a zmenách v rodine a tiež sme trochu nazreli do jeho futbalovej minulosti, či budúcnosti.

Cez zimnú prestávku si mal ponuku z rodnej obce, ísť tam pôsobiť ako hrajúci tréner, čo ťa presvedčilo, aby si ostal vo Zvončíne?

Pri tomto zavážilo najmä to, že sa nám nedávno narodil syn Matias a časovo by bolo problematické zosúladiť rodinu s futbalovým koníčkom, keďže sa chcem v prvom rade naplno venovať rodine, čo mi však v poslednej dobe veľmi nedovoľuje ani nové pracovné zaradenie a som rád, že sa mi podarí sem-tam objaviť na tréningu. A v neposlednom rade ma presvedčil aj kolektív, ktorý je momentálne vo Zvončíne, a ako niekto raz povedal zo Zvončína sa len veľmi ťažko odchádza.

V minulej sezóne si absolvoval náročnú rekonvalescenciu po ťažkom zranení oka, ako si toto obdobie zvládal bez futbalu a ako sa ti teraz, keď už si relatívne vporiadku vracia späť na ihrisko? 

Keď mám pravdu povedať v tej chvíli som na futbal ani nepomyslel, Táňa (snúbenica - pozn. redakcie) bola v tom čase práve tehotná, tak som sa chcel čo najskôr dostať domov z nemocnice, lebo myslím, že ona to zranenie niesla horšie ako ja. Až neskôr som si začal uvedomovať že si už možno nezahrám a to ma pochopiteľne štvalo. Našťastie sa nepovrdili najhoršie obavy a po pol roku bez futbalu som sa mohol pripojiť k chalanom, síce z menšími obmedzeniami, ale som rád že môžem aspoň tak.

Pred nedávnom si oslávil svoje 30-te narodeniny (aj keď s ročným oneskorením) a stále patríš k oporám klubu, do kedy ešte plánuješ aktívne hrávať?

Ťažko povedať, dúfam, že si ešte so synom zahrám (smiech),  ale nie uvidíme dokedy mi to zdravie dovolí, a keď zistim, že je to viac od bolesti ako od radosti tak skončím.

Popri futbalovom vyťažení si stihol už aj syna, ako to po tomto zásahu vyzerá doma s rodinkou? Ako tento prírastok zvládate a kedy plánuješ svadbu?

Matias je naštastie dobré dieťa, po tatovi (smiech), takže nám robí radosť. Sú pravda aj horšie dni, respektíve lepšie povedané noci keď toho moc nenaspíme, ale ja mám chvalabohu veľmi dobrý spánok, takže je ma ťažké zobudiť. Väčšinou k mojmu zobudeniu musí dopomôcť aj Táňa, ktorá sa dožaduje mojej pomoci (smiech), ale vyspávanie pred zápasom je už minulosťou. (Dotazu na termín svadby sa tento ostrieľaný harcovník s kľudom angličana nonšalantne vyhol, pretože mu je jasné, že to bude čítať aj partnerka - pozn. redakcia)

Nedávno si v známkovaní zápasu dostal svoju prvú 10-nu od trénera za výkon v zápase s Hornými Orešanmi, aké pocity si po tejto pochvale pociťoval?

Osobne si myslím, že takýchto zápasov som už pár odohral, len vždy tam boli objektívne príčiny prečo som nemal 10, ak mám byť konkrétny tak napr. zápas s Bolerázom v spojení s Pidovou svadbou a výsledná známka 5 alebo to bol prípravný, hodový zápas a ten sa nehodnotí,  ale poteší to lebo je to istá forma pochvaly od trénera, ktorý nás nezvykne veľmi chváliť.

Čo by si chcel ešte vo futbale v budúcnosti dosiahnuť?

Ťažko povedať, so Zvončínom som už postup zažil, keď sa raz vrátim domov, od Dolných Orešian chcel by som tento pocit zažiť ešte aj s nimi.

5krát o sebe:

Aké číslo nosíš a prečo?

5, lebo keď som prišiel do Zvončína 6-ka už, ktorú som dovtedy nosil bola obsadená miestnou legendou Mišom Hrušovským, tak som si vybral najbližšie k nej a 5-ka bola vtedy voľná tak mi už ostala.

Akú máš prezývku?

Behy, Kemeret, Dvoječka.

Obľúbené jedlo a nápoj?

Obľúbené jedlo nemám, ja zjem úplne všetko a nápoj? Voda, radler, bianco (biele akostné súché talianske víno - pozn. redakcie).

Obľúbený futbalista?

Môj vzor bol vždy Július Šimon

Obľúbený klub?

FC Barcelona

5krát o ostatných:

Kto je najväčší zabávač v kabíne?

Voľakedy, keď chodil to bol Ševo (Tomáš Ševčík - pozn. redakcie), teraz je to väčšinou Sláďo (Peter Sládeček - pozn. redakcie) aj tréner má dobre "hlášky". Neger (Roman Bron - pozn. redakcie) nás vie pekne pobaviť hlavne keď mu nerozumieme, dá sa povedať, že každý chvíľku ťahá pílku.

Kto je najväčší jedlík?

Švager (Dalibor Semanko - pozn. redakcie) lúbi spapkať aj niekoľko rezňov po sebe a o jednu menej spapá Milan Houdek a Mišo Hrušovský.

Kto je najväčší manekýn?

Tejto otázke sa hráč opäť vyhol (Kto vie prečo?)

Kto je najväčší "makač"?

Švager, Matias (Matúš Klenkovič - pozn. redakcie), ale viac-menej každý maká, koľko potrebuje. Niekto viac, niekto menej, niekto vôbec (smiech).

Kto je najväčší alkoholik?

Nebudem menovať, aby sa na mňa niektorí spoluhráči nenahnevali, však oni vedia ktorí. Najmä tí, ktorí, ako už u nás hovoríme, ťahajú káru aj celé týždne. (smiech)

Chcel by si ešte niečo dodať na záver?

Sezóna sa blíži k záveru. (smiech)

Komentáre

Prispievať do diskusie môžu len prihlásení užívatelia.

V diskusii nie je zatiaľ žiadny príspevok